Depi nan Ginen nèg renmen nèg : pledwaye Suze Mathieu pou yon dekolonizasyon lespri atravè lang kreyòl la

Nan yon ekstrè liv li ki pote tit « Depi nan Ginen nèg renmen nèg », Suze M. Mathieu, doktè nan antwopoloji kiltirèl, kanpe kòm yon defansè lang ak kilti kreyòl. Premye edisyon liv sa a te pibliye pou premye fwa an 2004, nan yon epòk kote ekri koze syantifik an kreyòl te prèske konsidere kòm yon zak ki te manke sans pou anpil moun. Liv la se te yon paryaj odasye : otè a te vle montre ekri nan lang kreyòl la pa vle di manke rigè syantifik. Yon paryaj otè a kwè li rive genyen.

Roobens Isma
Par Roobens Isma
18 juin 2025 | Lecture : 3 min.

Si yon moun dwe rebèl pou defann idantite w ak valè kiltirèl ou, ebyen « yon vizaj rebèl », se sa Suze M. Mathieu vle non li reprezante. Avèk Depi nan Ginen nèg renmen nèg, otè a chwazi ale kont diskou ki dominan an, pou bay lang kreyòl la jarèt. Yon pozisyon li afiche byen klè depi nan premye paj yo: « Ekri liv sa a, ki se yon liv syantifik, an kreyòl ayisyen te yon fason pou bay lang lan, ak mo

Si vous avez déjà créé un compte, connectez-vous pour lire la suite de cet article. Pas encore de compte ? Inscrivez-vous